Región Apúlia / Taliansko
La Puglia (Apúlia) je tá časť Talianska, ktorá tvorí opätok čižmy a jej južná časť, Salento, tvorí polostrov, ktorý oddeľuje Iónske a Jadranské more.
Apúlia hraničí: na západe s regiónmi Molise a Campania,na juhozápade s regiónom Basilicata, na východe je obmývaná Jadranským morom a na juhu Iónskym morom.
Apúlia je rozdelená na šesť provincií a metropolitných miest: Foggia, Barletta-Andria-Trani, Bari, Taranto, Brindisi a Lecce.
K Apúlii patria i ostrovy Tremiti severovýchodne od Gargana, malé ostrovy Cheradi neďaleko Taranta a ostrov Sant’Andrea pri pobreží Gallipoli.
Podnebie je v celej Apúlii typicky stredomorské: pobrežné a rovinaté oblasti majú horúce, veterné a suché letá a mierne zimy. Zrážky, ktoré sa vyskytujú počas neskorej jesene a zimy, sú zriedkavé a väčšinou prší na rovinách, zatiaľ čo na náhornej plošine Murge sú časté snehové zrážky v prípade studených prúdov z východu.
Apúlia je najdlhším a zároveň najvýchodnejším regiónom Talianska a so svojimi 19 540,52 km² (k 1.1.2021 - Istat) je siedmym (z 20) najväčším talianskym regiónom čo do rozlohy a ôsmym najľudnatejším regiónom čo do počtu obyvateľov (3 933 777).
Cestovný ruch patrí medzi hlavné zdroje bohatstva. Apúlia je pokladnicou umenia, histórie a prírody. Je to krajina slnka a pohostinnosti, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Talianska, v srdci Stredozemného mora. Storočia histórie a očarujúca krajina sú niektoré z divov, ktoré robia toto miesto jedinečným.
Trulli z Alberobella (kultúrne dedičstvo ľudstva), historické farmy, podzemné olejové mlyny, rokliny a doliny brázdia povrch tohto krásneho územia spolu s početnými jaskyňami, miestami veľkej sugescie, ktoré dodnes hovoria o prechode človeka z praveku do novoveku.
Historické udalosti Apúlie boli ovplyvnené gréckou kolonizáciou aj rímskou nadvládou, počas ktorej sa Apúlia stala miestom stretnutia medzi Východom a Západom, pričom získala veľký význam zo strategického a ekonomického hľadiska.
Vzácnym dôkazom histórie a kultúry rôznych národov (Grékov, Rimanov, Byzantíncov, Normanov) sú neoceniteľné nálezy objavené v početných archeologických vykopávkach a umelecké a architektonické poklady: menhiry, skalné kostoly, stredoveké hrady, barokové a románske katedrály, šľachtické paláce a historické domy, čarovné dediny a pôvabné farmy či statky.
Apúlia má navyše krásu 800 kilometrov pobrežia obmývaného Iónskym a Jadranským morom, v ktorom sa skalnaté úseky striedajú s piesočnými. Celkovo je 98% apúlskych pobreží vhodných na kúpanie.
Rozmanité pobrežie so zlatými plážami sa tu zváža do krištáľovo čistej vody.
Nechýbajú prístavy a kotviská. Apúlske pobrežie je plné očarujúcich zátok a úchvatných smaragdovo sfarbených kulís.
Podnebie a geografické podmienky robia z Apúlie oblasť s poľnohospodárskym zameraním. Olivovníky a vinice sa tu striedajú so sviežimi lesmi a prekvapivými stredomorskými kaňonmi a roklinami. Okrem iného sú tu rozšírené farmy na produkciu mlieka.
OLIVOVÉ STROMY
Medzi typickými produktmi Apúlie hrá určite vedúcu úlohu olej: apúlske „zelené zlato“ vyvážané prakticky do celého sveta, má také jedinečné vlastnosti, že je okamžite rozpoznateľné. So svojimi 50 miliónmi olivovníkov je Apúlia určite najdôležitejším talianskym regiónom pre produkciu olív.
Olivovník je jedným z najstarších stromov vôbec. Prvé objavy pestovania olív v Apúlii sa datujú do obdobia neolitu (5 000 r. pred Kristom): najväčšia koncentrácia olivovníkov je v provincii Bari (Torre a Mare a Fasano). Olivy mali už od staroveku významnú úlohu v strave národov Stredomoria. I niektoré staroveké nálezy svedčia o intenzívnej výrobe a predaji týchto potravín už od rímskych a gréckych čias.
Olej získaný z apúlskych olivovníkov používali Rimania aj ako masť pre krásu tela. Podľa gréckej mytológie to bola bohyňa Aténa, ktorá v Apúlii zasadila prvý olivovník. Gréci ho považovali za posvätnú rastlinu, za symbol odvahy, sily a mieru: ktokoľvek ju poškodil alebo vykorenil, bol dokonca poslaný do vyhnanstva.
Prostredníctvom extra panenského olivového oleja naše telo prijíma vzácne zdraviu prospešné látky: karotény, kyselinu olejovú, tokoferol, vitamín E a ďalšie zmesy, ktoré chránia telo pred starnutím a degeneratívnymi ochoreniami. Voľná kyselina olejová je tiež látka, ktorá určuje úroveň kyslosti oleja.
Hoci existujú rôzne druhy olejov, najznámejší a najzdravší je bezpochyby extra panenský olivový olej: kyslosť v tomto prípade nesmie presiahnuť 1/100 gramu. Charakteristickým znakom takejto kvality je dokonalá chuť, sladkastá a jemne štipľavá, hlavne veľmi príjemná aj pri konzumácii v surovom stave na ochutenie rôznych receptov.
Tri typické aspekty chuti
Ak ochutnáte nový extra panenský olivový olej, významné sú tri chuťové faktory:
Horkastý: je to charakteristická chuť oleja získaného zo zelených alebo nie celkom zrelých olív. Existuje špeciálny druh oleja, ktorý sa vyrába výslovne z nie úplne zrelých olív; je to veľmi vyhľadávaný a kvalitný druh produktu.
Ovocná vôňa: kvalitný olej musí mať typickú vôňu svojho ovocia; v skutočnosti sú čuchové vlastnosti oleja spojené so stupňom zrelosti a stavom konzervácie olív.
Pikantný: je to štipľavý pocit charakteristický pre nový olej, veľmi výrazný, keď sa olej vyrába zo zelených olív, rozhodne sa nesmie spájať s pojmom kyslosti.
TYPICKÉ JEDLÁ APÚLSKEJ KUCHYNE
Apúlska kuchyňa je skutočným triumfom stredomorských chutí. Od Gargana po Salento potešte svoje jazýčky autentickou chuťou, ktorá robí apúlske jedlo a víno jedinečnými. Od mesta k mestu nájdete menu, ktoré vonia domácimi „orecchiette“(ami), grilovaným mäsom alebo rybacími špecialitami. Ale aj sezónnou zeleninou, mliečnymi výrobkami, syrmi, focacciou, vyprážanymi „pettole“(mi) a sladkými „pasticciotti“(mi).
Apúlska kuchyňa sa vyznačuje predovšetkým dôležitosťou, ktorá sa pripisuje surovinám z pevniny aj mora, a tiež tým, že všetky ingrediencie sú zamerané na zvýraznenie a nie na pozmenenie základných chutí používaných produktov. Používané suroviny sú vždy tej najvyššej kvality a prísne lokálne. Veľký význam má extra panenský olivový olej, cestoviny a víno (hlavné odrody viniča tohto regiónu sú Primitivo a Negro Amaro).
Existuje mnoho receptov, ktoré táto kuchyňa ponúka a vyznačujú sa zvláštnosťou, ktorá ju odlišuje od ostatných: skutočnosť, že ponúka rôzne jedlá v závislosti od rôznych ročných období. V miernejších ročných obdobiach, teda na jar a v lete, sa dáva prednosť zelenine a rybám, zatiaľ čo na jeseň a v zime prevládajú strukoviny a domáce cestoviny ochutené rôznymi omáčkami.
Typickým jedlom apúlskej kuchyne sú nepochybne „Orecchiette e cime di rapa“ (Orecchiette s okrúhlicou), „Purea di fave con la cicoria“ (Pyré z bôbu s čakankou), „Zuppa di ceci“ (Polievka z cíceru), „Pasta e fagioli“ (Cestoviny s fazuľou) a mnoho ďalších.
V našom internetovom obchode Vám ponúkame recepty, vďaka ktorým si môžete pripraviť tieto vynikajúce a zdravé jedlá presne tak, ako to robia naše mami v Apúlii.
